- Andy, hneď na úvod musím konštatovať, že kniha Dôverne neznáma je príbeh, na ktorý čitateľky tak skoro nezabudnú. Ako sa ti písal?
Už na začiatku mi bolo jasné, že sa tejto závažnej témy musím zhostiť tak, aby pôsobila autenticky, aby vošla čitateľovi doslova pod kožu. Najúprimnejšie vždy pôsobí to vlastné, prežité a precítené. A tak je to aj v tomto príbehu. Knižná Anička je v podstate moja päťročná dcérka Jaskiran. Dejová línia je skutočná, príbeh som ale situovala do prostredia, ktoré dôverne poznám. To všetko mi písanie veľmi uľahčilo.
- V knihe sa hlavná hrdinka musí vyrovnať so stratou toho najcennejšieho, čo žena, matka, v živote má. Do akej miery si sa pri písaní románu stotožnila s pocitmi Kristíny, hlavnej hrdinky príbehu?
To nebolo vôbec ťažké. Nebudem prezrádzať viac, ale myslím, že čitateľ okamžite rozpozná, že som jednu z veľmi dôležitých pasáží tejto knihy prežila na vlastnej koži. Môj príbeh má, našťastie, šťastný koniec, avšak vcítiť sa do postavy Kristíny nebolo až také ťažké. Ja, na rozdiel od nej, som mala poriadnu dávku šťastia, avšak aj so mnou a mojou dcérou mohlo tiež všetko dopadnúť úplne inak.
- Okrem písania, ktorému sa venuješ už pár rokov, si tak trochu aj svetobežníčka. Istý čas si žila v Indii. Ako si spomínaš na toto obdobie svojho života?
V Indii som pri manželových rodičoch strávila jedno z najkrajších a najpokojnejších období vo svojom živote. V priebehu toho pol roka sa zrazu z môjho života vytratili slová ako ponáhľam sa, nestíham, mám stres. Boli dni, keď som si ani poriadne neskontrolovala mobil, čas má v Indii úplne iný rozmer. Zajtra znamená možno o týždeň a vyrazíme o hodinu si človek tiež môže preložiť tak, že pokojne si ešte zdriemni, aj tak sa na cestu nevydáme pred večerom. Ľudia, ktorými som tam bola obklopená, sú jednoduchí, priami a spirituálne, čiže nábožensky, založení. Ak by ste im povedali, že v Boha neveríte, asi by vás vysmiali. Jednoducho je to pre nich nepochopiteľné.
- Momentálne žiješ a pracuješ vo Viedni, kde si si splnila jeden zo svojich snov. Prezraď našim čitateľkám aký, a čo pre teba znamená.
Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že si otvorím vlastnú materskú školu, ktorá bude pracovať podľa konceptu, s ktorým sa ja osobne stotožňujem a do ktorého vložím všetko, čo viem. Môj sen sa pred niekoľkými dňami stal skutočnosťou. Som pokorne vďačná za to, že TEN HORE ma má rád.
- Tvoje romány sa čítajú veľmi dobre. S ľahkosťou dokážeš sprostredkovať čitateľom svoje myšlienkové pochody, ktoré prepožičiavaš postavám v knihe. Smútok, radosť či hnev, tvoje postavy doslova prežívajú naplno. Je Andrea Virk rovnaká ako jej hlavné hrdinky?
Yvonne z mojej prvotiny Zajtra bude všetko inak so mnou nemá spoločné takmer nič. Naproti tomu Kristína z mojej najnovšej knihy je Andreou Virk asi až príliš.
- Blíži sa leto a s ním aj dovolenky, ktoré si mnohé ženy doslova vychutnávajú sladkým ničnerobením niekde pri vode. Ako ho stráviš ty?
Leto budem tráviť s celou rodinou znovu v Indii. Už sa na tých zaslúžených pár týždňov pokoja naozaj teším.