Dívam sa na ženu v posteli. Je akási malá. Ako dieťa. Jej voskový odtieň, vyhasnuté oči a zošúverené ruky položené na prikrývke, vo mne vzbudzujú súcit. Pocit, aký medzi nami dvoma doteraz nikdy neexistoval. Celé roky bola moja svokra tá múdrejšia, šikovnejšia, nadradenejšia. Žiadne city. Iba rozum. A teraz tu leží a mne sa kotúľa

Záchranárom na linke diktujem všetky podrobnosti, medzi iným sa ma pýtajú, ako dlho je už malá v bezvedomí. Neviem to presne odhadnúť, ale je to už niečo vyše piatich minút, čo ju chytili tie kŕče, nekonečných päť minút, päť minút čo sa jej poriadne neokysličuje mozog. Záchranári si ešte overujú adresu, diktujem im ju akýmsi

1.Hanka, na pultoch kníhkupectiev sa už objavil Váš nový román s názvom Ak mi dovolíš, ktorý ste vy osobne označili ako svoju „srdcovku“. Môžete nám prezradiť, prečo? Do postavy Avery som dala kus svojho srdca. Sú ľudia, ktorí si svoje miesto v živote musia vybojovať ťažšie ako iní a Avery je jednou z nich. Jej